inf

86. Čo rozumiete pod elementárnou analýzou rastlín

- bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlín. Podstatou bunkovej teórie je poznatok, že všetky organizmy sú zložené z buniek, a že bunka je elementárnou živou sústavou.

87. Vymenujte prenášače aktívneho transportu iónov

- iónová pumpa, - protónová pumpa, - transportná ATP áza

88. Čo rozumiete pod pojmami

Synergizmus – Ca podporuje K

Antagonizmus – K brzdí N

89. Fyziologicky kyslé soli a prečo je určitá soľ fyziol. kyslá

- NH4Cl, K2SO4

- preto, lebo rastlina z týchto solí využíva prednostne katióny a anióny zostávajú v pôde a okyselňujú pôdu

90. Ktoré z nasledujúcich vzťahov medzi iónmi sú

-antagonistické: K : Ca, K : Na

- synergické : N : P, NH4 : NO3, N : K

91. Uveďte hlavné charakteristiky prenášačov iónov cez membrány

- medzi prenášače iónov patria ATPázy, ktoré sa aktivujú vtedy, keď bunky stratia prevažnú časť svojich katiónov. Anionické ATPázy sú viazané predovšetkým na tonoplast, pričom využíva metabolické en.

92. Vymenujte symptóny nedostatku iónov (Ca,Mn)

- Ca – dochádza k deštrukcii membrány, strate permeability a poruchám pri prenikaní látok do bunky

- Mn – vzniká chloróza a nekrózy mladých listov, inhibuje sa rast a urychľuje sa opad listov

93. Vysvetlite pojmy

- imobilizácia – znehybnenie

- Utilizácia – zabudovanie iónov do rôznych zlúčenín a štruktúr

- Reutilizácia – transport a znovu využívanie už raz zabudovaných iónov

94. Fyziologické funkcie dusíka

V atmosfére ho je 78%, vzdušný dusík asimilujú len baktérie typu Rhizobium, využívajú ho pre syntézu svojich bielkovín. Dusík viažuce baktérie obohacujú pôdu o dusík. Vyššie rastliny prijímajú z pôdy NO3-, alebo katión NH4+.Obe formy dusíka môže rastliny použiť na tvorbu aminokyselín. Dusík sa nachádza v chlorofyle. Nedostatok sa prejavuje: listy sú bledo zelené, rýchlosť fotosyntézy aj rast rastlín sa znižujú, rastliny sa slabo vetvia, skracuje sa vegetačná doba. Pri nadbytku: rastliny sú náchylné na poliehanie , citlivé sú k chladu i suchu. 

95. Fyziologické funkcie fosforu

- rastliny ho prijímajú vo forme aniónov ako H2PO4- alebo HPO42-. Nachádza sa v rastlinách ako zložka nukleových kyselín, fosfolipidov, koenzýmov NAD a NADP a ATP. Najviac sa koncentruje v meristematických zónach rastlín, kde sa podieľa na syntéze nukleových kyselín. Pri nedostatku fosforu sa spomalí alebo zastaví jadrové delenie a obmedzuje sa tvorba plodov.

96. Fyziologické funkcie draslíka

- je prijímaný ako katión K+. Má  význam pre vznik a transport asimilátov a ovplyvňuje otváranie prieduchov. Je nevyhnutný ako aktivátor enzýmov na metabolizme sacharidov. Zvyšuje hydrofylnosť koloidov cytoplazmy a tým aj jej schopnosť viazať vodu. Za prítomnosti draslíku rastliny lepľšie prijímajú železo a lepšie ho využívajú pre syntézu chlorofylu. Pri nedostatku: narušená oxidačná fosforylácia, tmavnutie okrajov listov, semená tvoriace sa pri nedostatku draslíkas sú málo klíčivé.

97. Fyziologické funkcie horčíka

- hromadí sa hlavne v tkanivách s intenzívnym metabolizmom a intenzívnym delením buniek. V rastlinách sa nachádza v 3 zložkách: viazaný v protoplazme, v chlorofyle a vo forme anorganických solí v bunkovej šťave.

Hlavnú úlohu má pri aktivácii enzýmov zúčastňujúcich sa metabolizmu glycidov. Najväčšie percento horčíka obsahujú plastidy, mitochondrie a bunkové steny.

Zaujíma centrálne postavenie v molekule chlorofylu a tvorí 2,7% jeho molekulovej hmotnosti a má vplyv na fluorescenciu chlorofylu. Pri nedostatku: znižuje sa obsah zelených a žltých pigmentov, mení sa kvantitatívny pomer chlorofylu a a b v prospech chlorofylu b, spodné listy odumierajú a zastavuje sa rast rastlín.

98. Intenzívny príjem zo živného roztoku mení hodnotu pH

- katiónov na kyslú, aniónov na zásaditú

99. Charakterizujte rast a vývin rastlín

-Rast = kvanitatívne zmeny, - nezvratné pribúdanie hmoty, objemu, počtu buniek a množstva protoplazmy spojené s činnosťou živých buniek. Je úzko spojený s metabolizmom buniek, ktorý dodáva látky a energiu. Je neoddeliteľne prepojený so zmenami štruktúry rastlín, utváraním špecializovaných pletív a jednotlivých orgánov, ktoré vedú k harmonickej usporiadanosti rast. tela.

- Vývin = jednota rastu a diferenciácie. – časový sled rastových a diferenciačných zmien počas celej ontogenézy ústiaci do kvalitatívnych zmien rastlinného organizmu. V dôsledku sezónnych výkyvov klímy má často diskontinuálny charakter – zachytenie a vyhodnotenie signálov vonkajšieho prostredia.

100. Vzťah medzi rastom a vývinom

- rast je podmienkou vývinu. Ak poznáme podmienky, na ktoré je daný druh alebo odroda adaptovaná resp. vyšľachtená môžeme efektívne zasahovať do procesov rastu a vývinu. Pri nesplnení podmienok (kvalita svetla, fotoperióda, teplota) meníme množstvo a aktivitu fytohormónov, ako aj citlivosť buniek na ne, a tým limitujeme rast na účet vývinu alebo opačne.

101. Koľko centier rastu má rastlina

- Sú 2 – apikálny meristém výhonku a apikálny meristém koreňa

102. Vývinové fázy

- Embrionálna – od zygoty po embrio

- Juvenilná – rastlina ešte nedosiahla reprodukčnú fázu

- Zrelosti – prechod do reprodukčnej fázy

- Starnutie (senescencia) – zánik individua – smrť – zakladanie a dozrievanie semien a plodov

103. Rastové fázy

- meristematická (delivá) – uskutočňuje sa len v tenkostenných nediferencovaných meristematických bunkách

- predlžovacia (elongačná) – dochádza k vakuolizácii buniek

- diferenciačná – meristematické bunky sa duferencujú a vznikajú z nich bunky špecializované

104. Meristematická (delivá) fáza

- prebieha mitotické delenie tenkostenných nediferencovaných meristematických buniek s veľkým jadrom a bez vakuol v rastových zónach.

Názov meristémov-Lokalizácia-Funkcia

Apikálne a subapikálne – vrchol stonky a koreňa – rast do dĺžky

Interkalárne – embrionálne bunky medzi pletivami kolienok – vsuvný rast=INTUSUSEPCIA

Laterálne – po dĺžke koreňa, stonky a výhonku (axilárne púčiky) – rast do hrúbky=APOZÍCIA

105. V čom spočíva praktické využ. apikálnej dominancie

- nadvláda rastového vrcholu nad ostatnou štruktúrou rastliny (ovocinárstvo), má to hormonálne pozadie

106. Ktoré z javov ovplyvňuje ABA

- zatváranie prieduchov, spomalenie rastu, opadávanie listov

107. Charakterizujte kardinálne body teploty

-kardinálne teplotné maximum, optimum a minimum. Po prekročení min. a max. hodnôt dochádza k uhynutiu rastlín

108. Navyhnutnou podmienkou vernalizácie je

- induktívny účinok nízkych teplôt

109. Ako rozdeľujeme rastliny z hľadiska fotoperiodickej indukcie

- krátkodenné do 12-14 h, dlhodenné nad 12-14 h, intermediárne

110. Koľko etáp organogenézy rozlišujeme pri ozimnej pšenici

- 12

111. Ktorý rastový hormón stimuluje predlžovací rast

- auxín, giberelín

112. Uveďte miesta syntézy giberelínov v dospelej rastline

- miestom syntézy sú apikálne časti listových púčikov a mladé listy, vrchol koreňa a vyvíjajúce sa semená, najviac giberelínov sa syntetizuje v listoch

113. Ktorá charakteristika platí pre polykarpický typ rastlín

- vegetatívna a generatívna fáza sa cyklicky opakujú

114. Ako delíme rastové regulačné látky podľa ich účinku

- vnútorné činitele rastu

- vonkajšie činitele rastu

115. Ktorý hormón ovplyvňuje delenie buniek

- cytokinín

116. Vymenujte vnútorné faktory rastu

- auxíny- na každú rastlinu a rastlinný orgán pôsobia rozlične t.j. stimulujú alebo inhibujú rast a podieľajú sa na regulačných procesoch rastlín (IAA)

- cytokiníny – podporujú delenie buniek, tvorbu chlorofylov a odďaľujú starnutie

- giberelíny – podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov, klíčenie semien a iné procesy

Rastové látky, ktoré spomaľujú rastové procesy sú kyselina abscisová, etylén a fenoly.

117. Aký je rozdiel medzi rastl. a živoč. hormónom

- rastlinné hormóny sa líšia od živočíšnych tým, že nie sú špecifické

118. Auxíny – transport

- BAZIPETÁLNY – od vrcholu k báze

- AKROPETÁLNY – od bázy k vrcholu

119. Auxíny – fyziologická aktivita

- stimulácia delenia buniek

- stimulácia predlžovacieho rastu

- prejav apikálnej dominancie = inhibičný vplyv na rast postranných púčikov, stoniek, kompetitívnych plodov

- opadávanie listov a plodov

120. Fyziologická suchosť pôdy

 – studená pôda, aj keď obsahuje dostatok vody.

121. Typy heterotrofnej výživy a biotických vzťahov

- Parazitizmus, Saprofytizmus,  Mixotrofia, Symbióza,  Mykoríza

- konkurenti: na stavbu svojho tela využívajú organické látky vyprodukované producentami (hlavne parazity)

- reducenti: premieňajú zložité organické látky na ich základné zložky a potom ich mineralizujú (hlavne saprofyty)

122. Parazitizmus

- odber živín z tiel živých organických hostiteľov

123. Saprofytizmus

- odber živín z odumretých organizmov

124. Symbióza

- vzájomné prospešné trvalé spolužitie 2 organizmov

125. Mykoríza

- symbióza húb s koreňmi vyšších rastlín

126. Mixotrofia

- prelínanie a zmiešaná autotrofná a heterotrofná výživa

127. Totipotencia

- každá rast. bunka má schopnosť vlastniť a realizovať genetickú informáciu tak, že je potencionálnym prekurzorom celistvého identického mnohobunkového organizmu.

128. Rozdelenie prvkov minerálnej výživy

Makrobiogénne – C,O,H,N,P,K,S,Mg,Ca,Fe

Mikrobiogénne – Mn,Co,Cu,Zn,B,Cl,Mo,V,Ti

129. Etiolizácia

- rast rastlín za nedostatku svetla