inf

124. Vymenujte faktory zvieraťa ovplyvňujúce príjem krmív

- Centrálny nervový systém a hormóny

- kondícia a zdravie

- potreba živín – úžitkovosť, tel. rezervy, vek, gravidita, živá hmotnosť, druh zvierat

- zmyslové vnemy

- kapacita tráviacej sústavy – vek, gravidita, živá hmotnosť, druh zvierat

- individualita

125. Vymenujte faktory krmiva a vonkajšieho prostredia ovplyvňujúce príjem krmív

- technika kŕmenia –fyzik. forma, štruktúra, systémy

- technológia kŕmenia

- druh krmiva – chem. zloženie, kvalita, chutnosť, dávky jadrov. krmív

- úroveň výživy – nedostatočné, nadmerné

- vonkajšia teplota

126. Uveďte príjem sušiny u niektorých objemových krmív na l DJ

druh krmiva                                                               príjem na kus a deň v kg

Pasienkový porast                                                        10-14

seno                                                                              8-10

siláž s vyšším obsahom sušiny (40% sušiny)              7-9

kukuričná siláž (20% sušiny)                                       7-9

kukuričná siláž (34-40% sušiny)                                  9-11

127. Čo rozumiete pod pojmom kvalita objemových krmív?

kŕmnu hodnotu krmiva, ktorá je daná koncentráciou energie, obsahom charakteristických živín a dietetickými vlastnosťami

128.   Ktoré vlastnosti zvierat a krmív sa najčastejšie zohľadňujú pri odhade príjmu objemových krmív?

faktory zvieraťa:

CNS a hormonálny systém

potreba živín – živá hmotnosť, vek, úžitkovosť, štádium reprodkcie

kapacita tráviacej spstavy

pochody v zažívacom trakte

kondícia a zdravotný stav

faktory krmiva

chuť, štruktúra... (toto neviem)

129.   Aké ukazovatele charakterizuje hospodárske využitie krmív?

130.    Čo rozumiete pod pojmom spotreba krmiva na jednotku produkcie a uveďte príklad

vyjadruje pomer spotreby krmív k produktu vytvorenému zvieraťom (1 Kg ž.h, 1 Kg mlieka..)

131.   Čo rozumiete pod pojmom konverzia krmív a uveďte príklad

vyjadruje  množstvo produktu vyprodukovaného z jednotky kŕmnej zmesi, alebo koľko krmiva je potrebné na jednotku produktu bz zohľadnenia potreby na záchov.

Napr: na vytvorenie 1 kg mlieka je potrebné 0,45 kg kŕmnych zmesí

132.   Čo rozumiete pod pojmom produkčná účinnosť krmív a uveďte príklad.

vyjadruje efekt kŕmnych dávok alebo niektorých druhov krmív množstvom produktu vytvoreného zvieraťom včítane potreby na záchov.

PÚ=M-(Z*k)

M-denná produkcia(mlieko v kg, prírastky v kg)

Z-spotreba jadrových krmív na kus a deň v kg

k- konverzia jadrových krmív

133.Ako sa využívajú resorbované organické živiny?

133. Akými pokusmi zisťujeme produkčný účinok krmív?

skupinové, periodické, periodicko-skupinové, blokové, metóda latinských štvorcov, viacfaktorové

134. Vysvetlite princíp skupinových kŕmnych pokusov

zostavujú sa analogické skupiny, robia sa na väčšom počte zvierat. Robí sa skupinové kŕmenie a zisťovanie zvyškov na skupinu.

135. Vysvetlite princíp periodických kŕmnych pokusov

pokusy s jednou skupinou zvierat, ktorá sa rozdielne kŕmi v niekoľkých za sebou nasledujúcich obdobiach. Výsledok sa zisťuje porovnávaním hodnôt získaných v jednotlivých periódach. Striedajú sa pokusné a kontrolné obdobia.

136. Vysvetlite princíp kŕmnych pokusov z latinskými štvorcami.

vhodný pri kratších periódach. Možno ju využiť aj v pokusoch s bilančnou látkovou stráviteľnosťou. Predpokladom je aby počet období bol rovnaký ako počet pokusných zásahov, bez interakcie.

137.   Charakterizujte výživnú hodnotu ďatelinovín.

bielkovinové krmivá s nízkym obsahom sušiny, tuku, obs. vlákniny sa s postupujúcim rastom zvyšuje, čo nepriaznivo pôsobí na stráviteľnosť.

138.   Porovnajte výživnú hodnotu ďatelinovín a tráv.

ďatelinoviny sú bielkovinovým krmivom, trávy sacharidovým

trávy majú v porovnaní s ďatelinovinami nižší obs. NL, vyšší obs. tuku, BNLV a tým aj vyššiu energetickú hodnotu

139.   Vymenujte zástupcov strukovín ako šťavnatých objemových krmív a porovnajte ich obsah živín.

Hrach siaty, najvyšší obs. BNLV

Bôb obyčajný, najviac vlákniny

Horčica biela, nízky obs. sušiny, vlákniny a BNLV, vysoký obs. NL

Lupina, nízky obs. sušiny

Vika siata, najvyšší obs. NL, najnižší obs. BNLV

140.   Porovnajte výživnú hodnotu ďatelinovín a obilnín na čerstvé zelené kŕmenie.

obilniny majú v porovnaní s ďatelinovinami nižší obs. NL, sú deficitné na Ca, vyšší obs. sušiny a nižší zlučovací pomer.

141.   Charakterizujte výživnú hodnotu okopanín a ich zvyškov.

vyznačujú sa vysokým obsahom BNLV  a energie, nízkym obs. tuku, NL a vlákniny. Majú sacharidový charakter, okrem repných skrojkov.

142.   Z hľadiska matričného porovnajte kukuričnú siláž so silážami ďatelinovín.

143.   Aké druhy silážovaných drtí poznáte?

silážovaná drť kukuričných šúľkov slisteňmi, silážovaná drť zrna s vretenom, silážovaná drť celých rastlín obilnín, silážované drte strukovín   

144.   Charakterizujte výživnú hodnotu úsuškov.

majú vysoký obs. sušiny,

cukrovarské rezky sušené, úsušky kukurice- vysoký obs. BNLV , nízky obs. NL

úsušky ďatelinovín, lucerny – vysoký obs. NL, nízky obs. BNLV

145.   Aký je nutričný význam sena ako suchého objemového krmiva?

146. Porovnajte navzájom, výživnú hodnotu slamy obilnín.

147. Ktoré krmivá patria k zrnám obilnín a charakterizujte ich.

148. Charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna jačmeňa.

149. Charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna ovsa.

150. Charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna kukurice.

151. Charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna pšenice.

152. Ktoré krmivá patria k semenám strukovín a charakterizujte ich.

153. Charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické viastnosti semena sóje.

154. Ktoré krmivá patria k semenám olejnín a charakterizujte ich.

155. Ktoré krmivá patria do triedy krmív mlynského priemyslu a charakterizujte ich.

156. Ktoré krmivá patria do triedy krmív tukového priemyslu a charakterizujte ich.

Vysokú biologickú hodnotu majú kŕmne zbytky sójové, sézamové, slnečnicové a podzemnicové. Ale využívajú sa aj zbytky repkové, lanové, kokosové, tekvicové.

Zo semien olejnín po získaní oleja zostávajú zbytky, ktoré nazývame výlisky a extrahované šroty. Kŕmne zbytky sa vyznačujú vysokou stráviteľnosťou N-látok. Výlisky obsahujú 5-12% tuku, extrahované šroty 0,7 – 1,5%. Obsah vlákniny a obsah minerálnych látok je vyšší než u obilnín. Kŕmne zbytky z tukového priemyslu sú súčasťou takmer všetkých kŕmnych zmesí pre HZ. 

157. Ktoré krmivá patria do triedy krmív kvasného priemyslu a charakterizujte ich.

158. Ktoré krmivá patria k ostatným priemyselným krmivám a charakterizujte ich.

159. Ktoré krmivá patria k živočíšnym krmivám a charakterizujte ich.

160. Charakterizujte výživnú hodnotu mledziva.

161. Charakterizujte výživnú hodnotu mlieka a jeho zvyškov.

162. Charakterizujte výživnú hodnotu mäsokostnej múčky.

163. Vymenujte päť bielkovinových a päť sacharidových jadrových krmív a uveďte ich zlučovacie pomery.

164. Vymenujte päť jadrových krmív rastlinného pôvodu a päť jadrových krmív živočíšneho pôvodu.

165. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu sušiny.

a)pšenič.zrno 88-90% b)jačmeň-slama 85-86% c)seno 84% d)lucernová múčka 38-42% e)siláž 18-33% f)kŕmna repa 10-17%

166. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich poľa klesajúceho obsahu energie.

167. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu dusíkatých látok.

168. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu tuku.

169. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu vlákniny.

jačmenná slama 33%, lucernové seno 27-29%, lucernová senáž 9-15%, kuk siláž 5-7%, zrno kuk 2,3%, cukrová repa 0,8-11%

170. Vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu bezdusíkatých látok výťažkových.

171. Zoraďte podľa stúpajúceho obsahu energie tieto krmivá repkový extrahovaný šrot, sušené plnotučné mlieko, lucernovc seno a zrno kukurice.

172. Zoraďte podľa stúpajúceho obsahu dusíkatých látok tieto krmivá semeno sóje, kŕmnu repu, rybiu múčku a zrno pšenice.

173. Zoraďte podľa stúpajúceho obsahu tuku tieto krmivá semeno slnečnice, zrno kukurice, semeno sóje a repkový extrahovaný šrot.

174. Faktory ovplyvňujúce koncentráciu minerálnych látok v krmivách?

175. Rozdelenie minerálnych krmív?

176. Charakterizujte kŕmnu zmes?

178. Charakterizujte faktory, na základe ktorých sa kŕmne zmesi zostavujú?

179. Uveďte vlastnosti, ktoré musí kŕmna zmes spĺňať?

180. Rozdeľte kŕmne zmesi a charakterizujte ich?

181.   Vymenujte spôsoby výroby sena.

Klasickým spôsobom, aktívnym dosúšaním, chemickou konzerváciou

182.   Charakterizujte výrobu sena klasickým spôsobom.

183.   Charakterizujte výrobu sena aktívnym dosúšaním.

184.   Charakterizujte výrobu sena chemickou konzerváciou.

185.   Charakterizujte princíp silážovania.

- je konzervácia zelených krmív za anaeróbnych podmienok, pri určitej sušine, rozvoj baktérií mliečneho kvasenia

- dôležitá je čistota

-pri správnom silážovaní dochádza k rozvoju baktérií mliečneho kvasenia

- pri nesprávnom silážovaní sa vytvára kys. maslová a dochádza k hnitiu bielkovín

- pri tvorbe kys. octovej – nižší obsah siláže

186.   Čo je to silážovateľnosť a čím je daná silážovateľnosť?

187.   Ako rozdeľujeme krmoviny podľa silážovateľnostt?

188.   Charakterizujte fázy silážneho fermentačného procesu.

189.   Uveďte hlavné zásady výroby kvalitnej siláže.

190. Charakterizujte optimálne štádia zberu krmovín na výrobu siláže.

191. Aké sú spôsoby konzervovania vlhkého zma obilnín?

192. Silážne aditíva - ich charakteristika a možnosti ich aplikácie.

193.   Čo je cieľom úpravy krmiv?

194.   Aké spôsoby úpravy krmív poznáte?

Mechanická, chemická, biologická

195.   Vymenujte mechanické úpravy krmív a charakterizujte ich.

- rezanie krmiva(závisí od druhu zvierat)

- strúhanie (zemiaky, repa)

- šrotovanie, mletie, štiepanie

- tvarovanie (granulovanie, briketovanie)

- špeciálne (vločkovanie, mikronizácia, želatinovanie,)

196.   Charakterizujte fyzikálne úpravy krmív.

197.   Vymenujte biologické úpravy krmív a charakterizujte ich.

- drožďovanie – jadrové krmivá sa takto schutňujú,  slama – zvýšil sa obsah kys. mliečnej v krmive – lepšie sa prispôsobilo krmivo podmienkam v ráviacej sústave.

- naklíčovanie jadrových krmív – vytvárajú sa klíčky a korienky , takéto naklíčené zrno zvyšuje produkciu mlieka, vlny, mäsa. V naklíčenom zrne sa zvýšil obsah NL.

K biologickej úprave krmív patria aj rôzne premixy na báze probiotík a enzýmov, ktorých účinky sa prejavujú až v tráviacej sústave, pozitívne ovplyvňujú rozvoj žiadúcej mikroflóry v tráviacej sústave. Je pozitívny vo vzťahu k využívaniu živín z krmív aj úžitkovosti.

198.   Chemické úpravy krmív - vymenujte spôsoby a charakterizujte ich.

- Vápnenie slamy – takto upravená slama je vhodným doplnkom siláží s nižšou sušinou.

(100 l vody + 1 kg nehaseného vápna, máčať ½ - 1 h.,nechať odkvapkať, ušlapať a zakryť, skrmovať po 24 h.)

- Čpavkovanie slamy a sena – zbytky čpavku sú využité ako zdroj NL, prežúvavce dokážu v bachore premeniť NBNL na mikrobiálnu biomasu.

- Alkalizácia – úprava hydroxidom sodným – účelom je zmena štruktúry pletiva slamy.

199.   Aký je nutričný význam Šrotovania krmív?

200.   Charakterizujte umývanie, vlhčenie, namáčanie, naklíčovanie. varenie, parenie a aký je ich význam?

201.    Granulovanie - aké sú výhody a výživársky efekt granulovania?

202. Charakterizujte proces a význam vločkovania jadrových krmív.

203. Aký je význam prídavku enzýmov pri úprave jadrových a objemových krmív?

204. Charakterizujte extrúziu a expandáciu a uveďte ich nutričný význam.

205. Lúhovanie a amonizácia — princíp a význam.

206.   Vysvetlite pojmy technika kŕmenia a technológia kŕmenia.

technika – súhrn technických opatrení spojených so zostavovaním, úpravou KD a spôsobom podávania krmív tak , aby sme s prihliadnutím na požadovanú úžitkovosť zabezpečili požiadavky jednotlivých kategórií

technológia – predovšetkým mechanizácia a automatizácia pracovných procesov spojených s úpravou a spôsobom podávania KD

207.   Čo rozumiete pod pojmom potreba živín?

množstvo živín, ktoré zviera potrebuje pre určitú produkciu s prihliadnutím na zloženie produktu mimo potreby na záchov

208.   Aké formy produkčnej potreby poznáte?

produkčná potreba živín, potreba živín na produkciu mlieka, potreba živín na rast, potreba živín na znášku, potreba živín na svalovú činnosť, potreba živín na graviditu

209.   Aký je rozdiel medzi kŕmnou dávkou a základnou kŕmnou dávkou?

KD – množstvo krmív poskytované zvieraťu na kus a deň

ZKD- KD zostavená predovšetkým z OK, vyjadrená množstvom krmiva na kus a deň, pričom uhradzuje potrebu živín na záchov a určitú produkciu. Zostavuje sa pre dojnice.

210.   Aké kŕmne dávky poznáte?

základná, kompletná kŕmna zmes, kŕmny doplnok, kŕmne zvyšky, miešaninová KD, čaistočne miešaninová KD, zjednodušená KD, plnohodnotná KD, typové KD

211.   Čo zabezpečuje kŕmny plán?

krmivá pre celoročnú vybilancovanú výživu zvierat

212.   Aké spôsoby kŕmenia poznáte?

normované, obmedzené, fázové, usmerňované, flushing, nútené , individuálne, skupinové, adlibitné, dávkové, dávkované

213.   Aký je rozdiel medzi kvalitatívnou a kvantitatívnou reštrikciou kŕmenia?

kvantitatívna reštrikcia – obmedzený príjem krmiva

kvalitatívna reštrikcia – zmenený obsah živín alebo obmedzený prístup ku krmivu

214.   Vysvetlite pojem tlushing.

technika kŕmenia plemeníc zameraná k dosiahnutiu výrazných príznakov ruje, biologicky plnohodnotnej ovulácie a vysokej plodnosti určitú dobu pred pripúšťaním, v období pripúšťania a niekoľko dní po pripustení. Skrmuje sa KD bohatšia na energiu.

215. Čo rozumiete pod pojmom kŕmny poriadok?

súhrn opatrení, ktoré je potrebné pri kŕmení dodržiavať, aby bolo zaistené mechanické a fyziologické nasýtenie zvierat, normálna činnosť ich tráviacich ústrojov a tým i využitie KD.

216.   Charakterizujte čiastkovú, hrubú a konečnú vzorku.

čiastková – množstvo krmiva odobraté z jedného miesta

hrubá – zmiešaním čiastkových vzoriek

konečná – časť hrubej vzorky upravená delením, z ktorej možno získať dostatočný počet reprezentatívnych dielov na prípravu laboratórnej, rezervnej a rozhodcovskej vzorky

217.   Charakterizujte laboratórnu vzorku, rezervnú a rozhodcovskú vzorku.

Laboratórna- reprezentatívna časť konečnej vzorky ktorá slúži na laboratórne skúšanie

rezervná – reprezentatívna časť konečnej vzorky ktorá slúži ako rezerva

rozhodcovská - reprezentatívna časť konečnej vzorky podľa ktorej sa vykoná záväzné rozhodnutie o akosti a zložení krmiva

218.   Ako sa upravujú vzorky k chemickej analýze?

Vzorka sa po zmyslovom posúdení upraví na častice menšie ako 20mm rezaním. strúhaním, mixovaním alebo drvením. Následne sa vzorka zmieša. Ak vlkosť znemožňuje mletie, predsuší sa pri t=55 °C. Potom sa vzorka upravuje mletím na laboratórnom mlynčeku so sitom (1mm). Vzorka upravená mletím sa ukladá do vhodnej vzorkovnice a označí sa.

219.   Charakterizujte princíp stanovenia sušiny.

220.   Aký je princíp stanovenia dusíkatých látok?

stanovuje sa Kjeldahlovou metódou *6,25

 má tri stupne : mineralizácia, destilácia, titrácia

221.   Organická hmota - aký je princíp jej stanovenia?

obs. OH sa stanovuje nepriamo výpočtom

OH=S-P  (%)     alebo  OH= NL+T + VL + BNLV

222.   Charakterizujte princíp stanovenia popola.

Obs. popola sa stanoví ako zvyšok po spálení vzorky krmiva pri teplota 550°C. 5g vzorky krmiva sa vloží do spalovacieho kelímka, vopred odváženého a vyžíhaného. Vzorka sa postupne zahrieva až do zuhoľnatenia a následne sa zvýši teplota na 550°C až do získania bledosivého popla. Po vychladnutí sa kelímok zváži a z rozdielu hmotností sa vypočít obs. popola.

 Po = k2-k1/m *100

223.   Aký je princíp stanovenia vlákniny?

vláknina je zvyšok po dvojstupňovej 30min. hydrolýze (varení) v roztoku kys. sírovej a hydrocidu draselného a po odpočítaní popola, za predpísaných podmienok vážkovo.

Vzorka krmiva (1g) sa po vložení do sklenenej firty, ktorá sa spojí s valcom psístroja, zaleje vriacou kys. sírovou(150ml). Krmivá obsahujúce viac ako 10 % tuku sa musia odtukovať. Obsah firty sa privedie do varu a nechá sa variť 30 min. Následne sa odsaje zvyšok rozpustený v kyseline a zvyšok vo firte sa premyje destilovanou vodou. Do spojeného valca a firty sa naleje 150 ml vriaceho roztoku hydroxidu draselného a privedie sa do varu. Po 30minutách sa odsaje zvyšok rozpustený v hydroxide a premyje. Pl vybratí sa obs. firtry premyje trikrát 25 ml acetónu. Firta s obsahom po vysušení a zvážení sa vloží do muflovej pece a spopolňuje pri teplote 475-500 °C. Po ochladení sa firta so zvyškom zváži, pričom z rozdielu hmotností pred a po spopolnení sa vypočíta obs. vlákniny.

VL=V1-V2/m *100

V1-úbytok hmotnosti po spopolnení (g)

V2-úbytok hmotnosti po spopolnení v slepom pokuse

m – hmotnosť navážka (g)

224.   Bezdusäkaté látky výťažkové - aký je princíp ich stanovenia?

BNLV(%) = 100-(S+NL+T+VL+P)