inf

1. Čo je úlohou výživy?

Úlohou výživy je prostredníctvom krmív privádzať do organizmu HZ základné organické, anorganické živiny a špecificky účinné látky, ktoré zabezpečia potrebu živín, nielen na zachovanie života, ale aj na rast, ich dobrý zdravotný stav a reprodukciu a úžitkovosť.

2. Čo rozumiete pod pojmov metabolizmus živín?

nepretržitá látková premena v tkanivách a zahŕňa všetky chemické a energetické premeny v živočíšnom organizme.

3. Popíšte zloženie krmiva?

K- voda

    - sušina - minerálne látky (mikroelementy, makroelementy, stopové prvky)

                    - organické látky - špecificky účinné látky

                                                   - dusíkaté látky (bielkoviny, nebielkovinové N-látky)

                                                   - bezdusíkaté látky - sacharidy (BNLV, vláknina)

                                                                                      - lipidy (tuky, látky tukom príbuzné)

4. Aký je význam vody?

Voda je najdôležitejšou zložkou tela zvieraťa. Živočíšny organizmus obsahuje 50 – 75% vody. - je rozpúšťadlo, - zúčastňuje sa na všetkých životne dôležitých procesoch

- reguluje telesnú teplotu

Zdravotné poruchy vznikajú pri strate 10% vody.

Smrť nastáva pri strate 25%.

5. Aké zdroje vody poznáte?

– exogénna voda - pitná voda a voda v krmivách

Obsah vody v krmivách kolíše od 10 do 95%.

Do tejto skupiny zaraďujeme aj vodu, ktorá sa uvoľňuje pri fermentácii krmiva.

– endogénna voda - oxidáciou organických látok   

- z 1 g tuku sa vytvorí 1,07 g vody

- z 1 g sacharidov sa vytvorí 0,56 g vody

- z 1 g bielkoviny sa vytvorí 0,41 g vody

6. Popíšte kolobeh vody

7. Ktoré živiny stanovujeme z hľadiska výživárskeho

 popoloviny, vodu, lipidy, N-látky, BNLV, vlákninu

8. Aký je rozdiel v chemickom zložení rastlín a zvierat

základným materiálom v bunkách rastl. org. sú sacharidy (celulóza, škrob), v živočíšnych bunkách sú to NL a lipidy. Energia v živočíšnom org. je vo forme lipidov, v rastlinách vo forme škrobu.

9. Čo rozumiete pod pojmom sušina

pozostáva predovšetkým z organických, ale aj anorg. látok. (To čo zostane z krmiva po vysušení )

10. Aká je sušina v čerstvých, zelených krmivách, silážach, senážach, okopaninách a semenách

čerstvé zelené krmivá – 16-24 %

siláže – 20-45%

senáže –

okopaniny – 22-25%

semená - >50%

11. Aký je význam sacharidov

Sacharidy sú hlavnou zložkou krmív rastlinného pôvodu a predstavujú skupinu rôznorodých zlúčenín. Zo sacharidov sa pre energetické účely využívajú škrob, sacharóza, glukóza, maltóza a fruktóza, na štruktúrne účely laktóza, manóza, galaktóza a rafinóza.

- hlavný dodávateľ energie do organizmu zvierat

- pohotový a najlacnejší zdroj energie

- môžu byť využité na stavbu uhlíkatých štruktúr pre neesenciálne aminokyseliny

- využité na tvorbu tuku a mliečneho cukru, ktoré sa vylučujú z organizmu z mlieka

- vznikajú tukové zásoby

- vo forme škrobu vytvárajú rezervné látky

- vo forme celulózy, hemicelulózy a lignínu vypĺňajú orgány tráviaceho traktu, podporujú peristaltiku čriev, pocit mechanického nasýtenia.

12. Z akých hľadísk rozdeľujeme sacharidy

- monosacharidy – pentózy, hexózy

- disacharidy – redukujúce (maltóza, laktóza, celobióza), neredukujúce (sacharóza, trehalóza)

- trisacharidy – rafinóza

- polysacharidy – pektíny, lignín

13. Ako rozdeľujeme sacharidy z hľadiska stráviteľnosti

Vláknina – hemicelulóza, celulóza, lignín(ťažko stráviteľné)

BNLV – škrob, mono,di,tri –sacharidy(ľahkostráviteľné)

14. Vymenujte ľahko stráviteľné sacharidy

BNLV – škrob, mono,di,tri –sacharidy

15. Aká je funkcia sacharidov v živočíšnom organizme

16. význam glukózy

- pre normálnu fyziologickú činnosť živočíšneho organizmu je nutná stála koncentrácia glukózy v krvi.

- koncentrácia glukózy (glykémia) je veľmi dôležitým ukazovateľom intenzity metabolizmu sacharidov alebo jej poruchy.

- zvýšený obsah glukózy v krvi sa účinkom inzulínu premení na glykogen alebo sa prebytočná glukóza vylúči močom.

- pri produkcii alebo hladovaní zvieraťa sa koncentrácia glukózy v krvi môže znížiť pod fyziologickú úroveň a nastáva hypoglykémia.

- zdravý organizmus má schopnosť vytvárať si glukózu z iných živín napr. bielkovín a tukov.

17 význam polysacharidov

18 význam vlákniny

- má sorpčné, fyzikálne a pútacie vlastnosti

- viaže vodu

- viaže žlčové kyseliny a nežiaduce látky, ktoré sa dostávajú do organizmu zvierat spolu s krmivom

- vyvoláva pocit nasýtenia

- urýchľuje prechod chýmusu zažívacím traktom

- je zdrojom energie

- znižuje využitie živín, pretože viaže na seba aj látky prospešné pre organizmus

- zvláštny význam má v kŕmnych dávkach dojníc ako prekurzor kyseliny octovej, ktorá sa podiela na tvorbe mliečneho tuku

- s pridávaním množstva vlákniny, hlavne lignínu, výrazne klesá stráviteľnosť krmiva. Pri nedostatku vlákniny v kŕmnych dávkach dochádza k depresii, spomaľuje sa činnosť tráviaceho ústrojenstva ako následok metabolickej poruchy.

19. vysvetlite pojem hrubá vláknina

zvyšok vzorky potraviny po pôsobení detergentného roztoku, bývy 1/5 až 1/3 vlákniny

20. čo rozumiete pod pojmom acido-detergentná vláknina a neutrálno- detergentná vláknina

Acido-detergentná vláknina (ADF)-tvorená celulózou a lignínom

Neutrálno-detergentná vláknina (NDF)- celulóza, hemicelulóza a lignín,

21. ako rozdeľujeme lipidy

lipidy na báze glycerolu - jednoduché –Tuky

                                       - zložené –glykolipidy, fosfolipidy

lipidy ktoré nie sú na báze glycerolu – sfingomyelíny, vosky, steroidy, terpény

22. ako rozdelujeme mastné kys.

- nasýtené a nenasýtené (esenciálne a neesenciálne)

- podľa dĺžky reťazca

- krátky reťazec (< 6 C-atóm.)

- stredný reťazec ( 6-10 C-atóm.)

- dlhý reťazec (viac ako 10 C-atóm.)

- podľa stupňa nasýtenosti vodíkom

- nasýtené

- monoénové MK

- polyénové MK

23 ako rozdelujeme mastné kys. podla dĺžky uhlíkatého reťazca

- krátky reťazec (< 6 C-atóm.)

- stredný reťazec ( 6-10 C-atóm.)

- dlhý reťazec (viac ako 10 C-atóm.)

24. ako rozdelujeme mastné kys. podla nasýtenosti vodíkom

- nasýtené

- monoénové MK

- polyénové MK

25. aký je význam kys. linolovej

-je využívaná vo všetkých štruktúrnych lipidoch aj pre syntézu polynenasýtených MK

-ovplyvňuje priepustnosť bunkových membrán, základ nervového tkaniva

-pri nedostatku je znížená rezistencia proti ochoreniam pľúcneho a črevného charakteru

-pri nedostatku je znížený antibakteriálny účinok žlče

- pri tvorbe kostí

- umožnuje udržiavať dusík v tele

26. aký je vzťah medzi mastnými kys. a cholesterolom

27. aký je význam tukov vo výžive

- sú donorom uhlíka

- sú nosičom esenciálnych MK (organizmus tieto kyseliny nevie syntetizovať pre viacnásobné    

  dvojité väzby)

- sú nosičom vitamínov rozpustných v tukoch

- ovplyvňujú vlastnosti zásobného tuku

- sú dôležité pri zvyšovaní koncentrácie živín v kŕmnych dávkach

- majú vysoký obsah energie

- majú ochrannú funkciu v organizme zvierat, zabezpečujú tepelnú izoláciu

28. čo spôsobuje vo výžive nadbytok resp. nedostatok tukov

nadbytok tukov vo výžive zvierat nepozorujeme, pri prežúvavcoch nepriaznivo pôsobí na vývoj bachorovej mikroflóry

nedostatok limituje životaschopnosť uliahnutých mláďat, spomaluje rast, zhoršenie kvality produkcie, potlačenie funkcie pečene

29.aké tukom príbuzné látky poznáte

30.akú funkciu v organizme majú glukolipidy a fosfolipidy

gylkolipidy – nachádzajú sa  v nervových tkanivách, mozgu (biela hmota)

fosfolipidy – pri premene tukov a tvorbe energie, zabraňuje tukovej infiltrácii pečene, zložka bunkových membrán, zásobné látky v listoch a semenách

31.akú funkciu v organizme majú steroidy

regulujú životné procesy, stavba bunkových membrán, východisková látka pre biosyntézu žlčových kyselín. Fytosteroly sa v rastlinách premieňajú na vit. D.

32.aké org. kys. poznáte a kde sa nachádzajú

v rastlinných porastoch - kys. šťaelová, jablčná, oxaloctová, jantárová,

v siláži a v predžalúdku polygastrických zvierat – kys. mravčia, octová, propiónová, maslová, v činnom svalstve ako medziprodukt látkovej premeny - mliečna

33. čo rozumiete pod pojmom NL

látky zložené z bielkovín a amidov

34 význam bielkovín vo výžive

-stavebná živina, hlavná zložky živej hmoty, buniek, tkanív, orgánov

-majú vysokú pufrovaciu schopnosť

-kľúčová úloha v látkovej premene, katalyzujú metabolické procesy

-ochrana proti infekciám

-regulácia metabolizmu vody

-eliminujú niektoré toxické látky

35 ako rozdelujeme bielkoviny

valstné bielkoviny – albumíny, globulíny, fosfoproteíny, prolamíny, glutelíny

podporné bielkoviny – keratíny, elastíny, kolagény

zložené bielkoviny – nukloproteidy, chromoproteidy, glykoproteidy, lipoproteidy

36 aké bielkoviny podporného tkaniva poznáte

keratíny, elastíny, kolagény (glejovité látky)

37 aké zložité bielkoviny poznáte

nukloproteidy, chromoproteidy, glykoproteidy, lipoproteidy

38 ako rozdelujeme AMK podla ich štruktúry

neutrálne alifatické

zásadité alifatické

kyslé alifatické

cyklické aminokyseliny

39 ako rozdelujeme AMK z hladiska výživársko- fyziologického

nenahraditeľné (esenciálne),  histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, 

                                               tryptofán, valín, arginín

podmienečne esenciálne,       arginín, tyrozín, cysteín

nahraditeľné (neesenciálne),  alanín, kys. asparágová, glutámová, hydroxyprolín, serín, glycín 

40 NL nebielkovinovej povahy

Amidy, nukleové kys., amoniak, amíny, alkaloidy, aminocukry, dusičnany